Naplnenie proroctva

Aj keď sme deauratizovali umenie a sekularizovali jeho funkciu, predsa v nás vzbudzuje vnútorné hnutia. Čo to znamená? Umenie je naďalej nazeraním do hlbín sveta a ako také súčasťou duchovného rozmeru života.

Aj umenie vytvorené s priamym úmyslom kópie, teda napríklad film, je dnes prirovnávané, ako si to povšimol už Benjamín, k umeniu starých majstrov, ktorých obrazy boli určené ku kontemplácii a rozjímaniu.13 Nepriamo teda naďalej pretrváva v podvedomí človeka túžba po tajomnom, neodhalenom, zvláštnom, dôležitom, svätom – teda, jednoduchšie, túžba po aure. Slová napísané v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia o rozvoji reprodukčnej techniky, jej masovom využití a z toho vyplývajúcej nepravosti virtuality, sa vyplnili. Súčasný svet ponúka množstvo vizuálnych obrazov. Väčšina z nich je nie len vizuálna ale aj virtuálna – neskutočná. Vo virtuálnom svete môžeme ísť všade a vidieť všetko, nie je to však skutočné, pravé a pravdivé a ako také to teda nemôže uspokojiť ľudskú túžbu po živote, po naplnení skutočnej existencie. Máme všetko a nemáme skutočne nič. Je to tak aj s umením a kultúrou sveta. Množstvo ponúkaných obrazov nás naučilo na život sa pozerať a nie ho žiť.

Zmenil sa spôsob poznávania sveta. Ľudia 20. a 21 storočia komunikujú stále viac obrazom, učia sa obrazom, poznávajú obrazom. Nositeľom informácie prestalo byť slovo a stal sa ním obraz – reprodukcia sveta. Stredoveké exegetické spisy a novoveké vedecké traktáty nahradili obrazové informácie.

Benjamin odhalil moc modernej doby – povrchné vnímanie pohľadom.14

Pohľadom, ktorý skĺzne po videnom. Tak človek stráca život, život vidí ale neprežije ho. Benjamin povzbudzuje v hľadaní vnútorného hlbinného sveta.

Aj Rookmaaker v príznačne nazvanej knihe Moderní umění a smrt kultury akcentuje prvú polovicu dvadsiateho storočia ako obdobie úplnej premeny spoločnosti. Tvrdí, že moderné umenie bolo dôležitým faktorom, ktorý podnecoval zmeny v mentalite a duchu novej doby. Uvádza však, že všetky zmeny sa odohrali už do roku 1920, alebo aspoň boli všetky už známe a nič nové nebolo po tomto roku vymyslené.15 Hoci jeho práca po prvýkrát vyšla v roku 1975, obdobie po druhej svetovej vojne neberie do úvahy a nezaoberá sa ním. Poukazuje na moderné umenie ako odraz situácie spoločnosti v dvadsiatom storočí. Zmenu umenia vníma ako poplatnosť novým potrebám spoločnosti novej doby. Pre Rookmaakera je moderna a avantgarda predelom novej doby. Benjamin však poukázal na hlbšie, vzdialenejšie a principiálnejšie korene premeny. Avantgarda a moderna sú vonkajším prezentovaním vnútorných zmien. Benjamin trval na zachovaní vzdialenosti medzi pozorujúcim subjektom a pozorovaným objektom, vzdialenosť, ktorá dovoľuje vidieť jasnejšie, nerušiť sa podrobnosťami. Rookmaaker na popis zmien situácie doby presadzoval len pátranie vo význame výtvarného umenia pre zmeny, Benjamin využil mnohé pohľady. Správne však Rookmaaker použil podobenstvo o človeku zatvorenom v krabici. V zhode s Benjaminom v alegórii ukázal obmedzenosť človeka uzatvoreného náhľadom na svet len cez vedeckú a rozumovú paradigmu.

Walter Benjamin – prorok novej doby | Chvenie ako pevný bod

13 Walter Benjamin cituje Abela Gance a Severin-Marsa. (Benjamin, 1999)

14 Benjamin, Walter, Jednosmerná ulica, In: Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999

15 Rookmaaker, Moderní umění a smrt kultury, Praha, str. 117

• Problém aury

„To, čo v epoche technickej reprodukovateľnosti umeleckého diela chradne, je jeho aura.“10 Auru charakterizuje ako hodnotu jedinečnosti, pravosti a originality.

Walter Benjamin sa domnieval, že umelecké dielo získava svoje prvé hodnoty ako predmet magického využitia11 ,vždy v súvislosti kultovým významom. Základ významu umenia videl v rituáli. Benjamín v tejto súvislosti poukázal na presakovanie rituálu do profánnych vzťahov, ktoré dielo vytvára. Akoby samotné umenie bojovalo o udržanie si svojho princípu naviazanosti na svätosť – oddelenosť.

V 19. storočí Saint -Simon rozvinul teóriu premeny spoločnosti, ku ktorej bolo potrebné odstránenie starého a prežitého – predovšetkým to, čo akokoľvek súvisí s náboženstvom a duchovným životom a nahradiť tieto straty orientáciou na pozitívnu a pragmatickú morálku. (Johnson, 1998) Jeho výpovede ovplyvnili ďalšie prúdy filozofie a vytváranie ideológie. Jedným z jeho nasledovníkov bol Marx. Predpovedal smerovanie k materialistickému obdobiu a považoval ho za správnu cestu premeny európskej spoločnosti. Odporúčal zamerať všetky sily na podmanenie si prírody a jej ovládnutie.

Benjamin pozoroval postupné materializovanie kultúry a deauratizovanie umeleckých prác, videl záblesky pozostatkov aury vo fotografických dielach – pri portrétoch ľudí. V oddelení umenia od jeho rituálneho základu, od jeho prvej a základnej funkcie, videl vylúpnutie umenia z jeho aury. Očistenie umenia od rituálnych funkcií považoval za emancipáciu umenia od parazitovania na rituáli.12

Deauratizácia umenia spôsobila odklon od kultovej hodnoty umenia k hodnote výstavnej. Prechod od kultovej k výstavnej hodnote vníma ako pozitívny posun v historickom posune umenia. Kým praveké umenie bolo, ako sa domnieva Benjamin, ukryté pred zrakom väčšiny ľudí, stredoveké umenie bolo súčasťou náboženských rituálov a prezentované bolo čiastočne, umenie doby prelomu 19. a 20. storočia a ako predpokladal aj nasledujúcich rokov, sa oprostí od kultovej hodnoty a stane sa vecou verejnou. Zmenila sa teda povaha umenia. Hoci sa dlho viedla diskusia , či fotografiu uznať ako umelecký druh, nediskutovalo sa o tom, že fotografiu zmenila podstatu umenia. Reprodukčná technika zmenila povahu a zmysel umeleckých diel. Premena podstaty a zmyslu umenia je symptómom a ukazovateľom premeny spoločnosti.

Walter Benjamin – prorok novej doby | Naplnenie proroctva

10 Benjamin, Walter; Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999, str. 198

11 Tento poznatok potvrdzujú aj iní autori, porovnaj Babyrádová, 2002

12 Benjamin, Walter, Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999 str. 200

• Návraty

Umenie určené mase a jeho následky boli pálčivým problémom pre Waltera Benjamina. V atmosfére manipulácie davov citlivo vytušil podiel masového umenia pri premene spoločnosti. Umenie sprostredkované cez filter technickej aparatúry predkladané veľkým skupinám so vzájomne kontrolovanými reakciami učí ľudí návykom a postojom v stave nekontrolovaného rozptýlenia. Benjamin sa vyjadril, že takéto umenie využíva svoje možnosti naplno a predpokladal výsledok takejto činnosti: neslobodný dav neslobodných nerozmýšľajúcich ľudí.

V práci Waltera Benjamina vnímame tragický podtext slov. V súvislosti s historicko-politickou situáciou doby napísal znepokojujúce texty o nezvratných zmenách spoločnosti. Deštrukcia hodnôt ho priviedla k hľadaniu koreňov, ahistorických dôležitých pojítok života. Netrval na tradičných hodnotách, ktoré si Európania vytvorili. Sám nespĺňal kritéria úspešného života vo všeobecnom pohľade verejnosti. Nedokázal sa habilitovať, tým skončila jeho kariéra na akademickej pôde, neudržal si usporiadaný rodinný život a nenaplnil ani základnú charakteristiku plnohodnotného Európana pre svoj židovský pôvod.

Walter Benjamin, človek ktorý napriek tomu dovidel do podstaty a princípov fungovania kultúry a rozoznal jej premenu. Človek bez falošných ilúzií o spoločnosti ale s neprestajným hľadaním dôležitého pravého.

Benjamin sa ukázal ako výborný prognostik vývoja spoločnosti. Presne odhadol nasledujúci vývoj spoločnosti a jej kultúry. Znaky kultúry, ktoré dnes vieme rozoznať pozorovaním, odhalil už v tridsiatych rokoch 20. storočia. Predpokladal presun dôrazu z jedinečnosti na masovosť, dôležitosť kópie pred originálom, presadzovanie neustálej aktualizácie pred tradičnosťou. Odhalil presun aktivity z diváka na dielo a vývoj smerujúci k pasivite a prijímaniu zo strany pozorovateľa. Váha poznávania sa presunula z ruky na oko a cieľom poznávania je vidieť a nie zažiť. Preto do popredia vystúpila ilúzia (vytvorená reprodukčnou technikou) pred realitou. Opakovanie vytlačilo neopakovateľnosť a aktívnu činnosť hodnotenie.

Keď v roku 1940 Walter Benjamin zomrel, jeho život a práca zanechali svedectvo o dobe budúcej, o jej smerovaní a jej cieľoch. Bol individualitou, človekom nezaradeným ho hlavného prúdu, súčasne, možno práve preto, bol tým, kto spoločnosť dokázal pozorovať, vyhodnotiť pozorovania, zažiť fungovanie spoločnosti a predpovedať jej smerovanie zo symptómov, ktoré vykazovala.

Problém aury

„To, čo v epoche technickej reprodukovateľnosti umeleckého diela chradne, je jeho aura.“10 Auru charakterizuje ako hodnotu jedinečnosti, pravosti a originality.

Walter Benjamin sa domnieval, že umelecké dielo získava svoje prvé hodnoty ako predmet magického využitia11 ,vždy v súvislosti kultovým významom. Základ významu umenia videl v rituáli. Benjamín v tejto súvislosti poukázal na presakovanie rituálu do profánnych vzťahov, ktoré dielo vytvára. Akoby samotné umenie bojovalo o udržanie si svojho princípu naviazanosti na svätosť – oddelenosť.

V 19. storočí Saint -Simon rozvinul teóriu premeny spoločnosti, ku ktorej bolo potrebné odstránenie starého a prežitého – predovšetkým to, čo akokoľvek súvisí s náboženstvom a duchovným životom a nahradiť tieto straty orientáciou na pozitívnu a pragmatickú morálku. (Johnson, 1998) Jeho výpovede ovplyvnili ďalšie prúdy filozofie a vytváranie ideológie. Jedným z jeho nasledovníkov bol Marx. Predpovedal smerovanie k materialistickému obdobiu a považoval ho za správnu cestu premeny európskej spoločnosti. Odporúčal zamerať všetky sily na podmanenie si prírody a jej ovládnutie.

Benjamin pozoroval postupné materializovanie kultúry a deauratizovanie umeleckých prác, videl záblesky pozostatkov aury vo fotografických dielach – pri portrétoch ľudí. V oddelení umenia od jeho rituálneho základu, od jeho prvej a základnej funkcie, videl vylúpnutie umenia z jeho aury. Očistenie umenia od rituálnych funkcií považoval za emancipáciu umenia od parazitovania na rituáli.12

Deauratizácia umenia spôsobila odklon od kultovej hodnoty umenia k hodnote výstavnej. Prechod od kultovej k výstavnej hodnote vníma ako pozitívny posun v historickom posune umenia. Kým praveké umenie bolo, ako sa domnieva Benjamin, ukryté pred zrakom väčšiny ľudí, stredoveké umenie bolo súčasťou náboženských rituálov a prezentované bolo čiastočne, umenie doby prelomu 19. a 20. storočia a ako predpokladal aj nasledujúcich rokov, sa oprostí od kultovej hodnoty a stane sa vecou verejnou. Zmenila sa teda povaha umenia. Hoci sa dlho viedla diskusia , či fotografiu uznať ako umelecký druh, nediskutovalo sa o tom, že fotografiu zmenila podstatu umenia. Reprodukčná technika zmenila povahu a zmysel umeleckých diel. Premena podstaty a zmyslu umenia je symptómom a ukazovateľom premeny spoločnosti.

• Walter Benjamin – prorok novej doby | Naplnenie proroctva

10 Benjamin, Walter; Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999, str. 198

11 Tento poznatok potvrdzujú aj iní autori, porovnaj Babyrádová, 2002

12 Benjamin, Walter, Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999 str. 200

• Chvenie ako pevný bod

Charakteristickým prvkom doby v 21. storočí v euroamerickej kultúre je nestálosť, pohyb a chvenie. Strata identity je diagnózou súčasného človeka. Nepokoj a chvenie. Túžba byť jedinečnou bytosťou a pritom byť súčasťou celku je nenaplnenou.

Sloboda, ktorú človek dosiahol, ho v značnej miere neuspokojuje, skôr naopak. Sloboda sa stala osamelosťou. Vidieť život, pozorovať ho, neuhasí smäd po živote. Len skutočne prežiť život túto túžbu naplní. Vylúpli sme sa zo škrupiny našej kultúry a stratili sme pevný bod, oporu našich životov.

Neuhasínajúcu túžbu po hľadaní a nájdení večne platného, trvalej hodnoty, odhalenia ukrytého posolstva diagnostikoval v dobe konca dvadsiateho storočia aj Ján Bakoš. (Bakoš 2000) Vysvetľuje tým stále pretrvávajúce a v celej histórii, dnešok nevynímajúc, existujúce interpretácie umeleckých diel.

Vo vzťahu k posledným rokom predstavuje však aktualizáciu konceptu interpretácie.16 Podľa neho cieľom prestala byť interpretácia chápaná ako konečná a výstižná a úplná a nahradila ju interpretácia hypotetická, nedefinitívna a čiastková.17 Reprodukčná technika sa stala nepostrádateľnou pri vizuálnom poznávaní sveta. Zmeny, ktoré spôsobila, však rozkmitali tradičné oporné body spoločnosti euroamerickej kultúry. Vytvoril sa vek nepokoja a chvenia, vek metamorfóz a neistoty. Skutočnosť je nie len reprodukovaná ale aj poznávaná v prevažnej miere pomocou obrazu. Viera, že skutočnosť je prevoditeľná na pojmy prevalcovali zraku prístupné obrazy skutočnosti. Hra so slovami bola hrou s predstavami.18 Obraz zaviazal pozorovateľa, obvinul ho svojim lianami aby diváka prispôsobil.

Benjamin v eseji Jednosmerná ulica (In: Benjamin 1999) pripisuje labilite veľmi pozitívnu hodnotu. Podľa neho je labilita dobrá, pretože dáva pohyb a pohyb je nádej. Pri stabilite hrozí, že ukotví niečo negatívne alebo nepravdivé. Predkladá príklad človeka neprestajne bojujúceho s biedou a nedostatkami. Taký človek, ktorý sa s tým zmieri, hynie. Rovnako ak v roku vzniku eseje (1928) tak aj v 21. storočí si človek rád dal a dá nahovoriť, že všetko je v poriadku, že aktuálny stav je dobrý a zdravý. Život človeku dáva len boj – teda nepokoj, chvenie a nestálosť. Podčiarkuje stratu archaického ticha a jeho potrebu. Technika zahlcuje svet a ľudí v ňom informáciami, zamestnáva vnímanie tým čím sama chce a snaží sa eliminovať priestor pre vlastné chcenie. Ukazuje na deti, ktorých životom je pretváranie – tak uchopujú život, pretože sa hrajú. Stálosť znamená smrť, koniec, preto nemáme, podľa Benjamina, hľadať stálosť za každú cenu alebo pohyb.

Walter Benjamin – prorok novej doby | Návraty

16 Ján Bakoš používa na tomto mieste pojem interpretácie ako všeobecného pojmu a nie v úzkom vymedzení interpretácie umeleckého diela. Koncept interpretácie sa však vzťahuje aj na interpretačné postupy používané v teórii umenia.

17 Bakoš, Ján; Periféria a symbolický skok, Kalligram, Bratislava, 2000, str. 16

18 Porovnaj: Bakoš 2000, str. 18

• Walter Benjamin videl premenu vnímania sveta ľuďmi svojej doby v dôsledku využitia techniky. S nedôverou prijal film ako niečo, čo premieňa pohľad človeka a vytvára ilúzie a klamy. Techniku vnímal ako tvorcu novej reality a nového pohľadu na svet. Človek sa, podľa Benjamina, pozerá na svet svojimi očami odlišne ako oko kamery. Proces pohľadu na svet prostredníctvom technickej aparatúry tvorí zo zúčastnených bábky vedené technikou. Oko kamery odhaľuje pohľady pre oko inak skryté alebo nepovšimnuté. Rozpitváva svet a nachádza mikrosvety.

• Je zaujímavé povšimnúť si, že tento postoj je veľmi podobný aj zmenám, ktoré priniesla Freudova teória hlbinnej psychoanalýzy. Odkrývanie hlbín sveta – na jednej strane materiálneho pomocou optiky a záznamu obrazu, na strane druhej psychoanalýzy duševného. Psychoanalýza odhaľuje pudovo nevedomé, kamera opticky nevedomé súčasti nášho sveta. Benjamin analyzoval filmové námety a prišiel k záveru, že čerpajú z kolektívnych ľudských snov. Tým prekladajú podvedomie do vedomia. Zmenou pohľadu sa však objavuje aj čaro nechceného.

• V novej epoche sa človek stal pozorovateľom – jeho schopnosti vnímania sveta sa koncentrujú na vnímanie zrakom.

• Keď Benjamin v roku 1936 dopísal svoju esej o umeleckom diele jeho technickej reprodukovateľnosti, správne odhadoval vývoj kultúry.

• Fotografia viedla k filmu a k nemu sa postupne pripojil zvukový záznam. Ľudia si veľmi rýchlo navykli na predkladané obrazy v rýchlom slede. Stali sa divákmi, prestali byť aktérmi.

• Walter Benjamin diagnostikoval zmenu zmyslového vnímania spôsobenú pohľadom na svet prostredníctvom techniky. Na zmenu vnímania poukázal nie len v prírodnom (biologickom) hľadisku ale aj v historickom. Keďže ľudia v rôznych historických obdobiach rozdielne vnímali svet, vytvorili aj rozdielne umenie ako produkt vnímania. Vo svojej dobe odhalil Benjamín potrebu súčasníkov po prekonávaní jedinečnosti a smerovanie k opakovaniu. Masovosť prerástla do rozmerov, keď je požadovaná štandardizácia jedinečného vo všetkých smeroch, umenie nevynímajúc.6 Zmysel pre rovnaké v spoločnosti zosilnel, hoci sa predmetov človek zmocňuje stále z menšej vzdialenosti.

• Zmenila sa technika tvorby umeleckého diela, jeho určenie, zmysel a tým aj jeho vplyvu na spoločnosť. Na zmene techniky môžeme sledovať aj zmenu postoja diváka. Kým technika málo prepracovaná núti diváka k veľkej aktivite, obrazotvornosti a mysleniu, dokonale prepracovaná technika kladie pred oko diváka dokonalé dielo a neočakáva jeho vlastnú aktivitu.

• Filmu, ako zástupcovi diela vytvoreného reprodukčnou technikou, vyčíta neschopnosť flexibility v porovnaní s dejom hraným hercami na javisku v aktuálnom čase. Divadlo je priame, kdežto film je nepriamy, neprispôsobivý, bez osobného kontaktu a možnosti zasiahnuť do aktuálnej situácie. Jeho nedeliteľnou súčasťou je stroj, ktorý rozhoduje o konečnom výsledku práce človeka.

• Rozvoj priemyslu a rozšírenie strojom do všetkých oblastí života Európanov je ďalším charakterovým znakom novej doby. Stroje ovládajúce aj zmyslové vnímanie. Stroje, ktoré umiestnili človeka do role pasívneho prijímača, ktorý môže hodnotiť ale nie vytvárať, môže byť súčasťou procesu, ale nie je pánom. Benjamín viní techniku v umení za odcudzenie a odľudštenie človeka a za vnímanie tiesne a úzkosti.

• Film ako umelecké dielo, nie je takým ako klasická socha alebo olejomaľba. Rozdiel je v nevyhnutnosti použitia aparatúry pri vnímaní diela. Kým sochár vystaví svoje dielo a nechá viesť dialóg medzi svojou prácou a návštevníkom priamo, režisér, ktorý vytvorí film, potrebuje k prezentácii svojho diela prostredníka – technický prístroj.

• Reprodukovateľnosť pomocou strojov zmenila vzťah davov k umeniu. Jedinečnosť a neopakovateľnosť nahradila masovosť.

• Reakcia na umenie, ktoré je predkladané masám, je vzájomne ovplyvňovaná a kontrolovaná.

• Zmenil sa aj pohľad na znázorňovaných ľudí. V novej dobe môže byť hocikto znázorňovaný, každý má na to právo.Film priniesol ešte jednu dôležitú zmenu: vytvára ilúziu času. Pred očami diváka beží čas rýchlejšie alebo pomalšie ako reálny čas. To nedokáže žiadny iný umelecký druh. Film vzal človeku istotu času a priestoru. Vytvoril ilúziu priestoru a času, pričom ten priestor ani čas neexistujú. Je ilúziou úniku z reálneho časopriestoru.

• Jedným zo znakov filmu je nárazovať, šok, ktorým pôsobí na prijímateľa. Neprestajný tok informácií pohlcuje diváka a nedovoľuje mu rozjímať. Film vedie diváka zo šoku do šoku. Je nemožné utkvieť na obraze.
• Porovnaj: Benjamin, Walter; Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999, str. 199

• 7 Považujem za prínosné uvedomiť si, že esej Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti písal Walter Benjamin v polovici tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Mračná na Európou sa sťahovali. Stroje, ktoré mali pomáhať sa stávali nástrojom ohrozenia a reálny pocit ohrozenia bol stále nástojčivejší.

• 8 Podobný jav môžeme nájsť aj v hudbe. Film však zamestnáva všetky zmysly, plne vyťažuje vnímanie.

• 9 Podobné princípy práce s divákom boli využité v dadaizme.

• Explikácia zmeny na zmenách hodnôt umenia
• Walter Benjamin zomrel v roku 1940, v čase katastrôf 2. svetovej vojny. Tvoril v čase predzvestí udalostí holokaustu, vrážd, znesvätení, smrteľných omylov, intenzívnej atmosféry nereverzibilnej zmeny. Zomrel práve v čase, keď sa svet definitívne prerodil do svojej novej doby. Premena nezasiahla len Európu a nemala dosah len na Ameriku. Ovplyvnila chod celej Zeme.
• Proces premeny Európy naštartoval objav masovej technickej reprodukcie umeleckých diel a asimilovanie týchto reprodukčných techník medzi umelecké techniky. K tejto problematike sa vyjadril v známej eseji Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti.
• Umelecké diela boli vždy reprodukovateľné, ako píše Benjamin. To, čo raz bolo urobené rukou človeka mohol urobiť niekto ďalší opäť. Ale reprodukcie rozvinuté v 19. storočí majú celkom iný charakter a odlišný vplyv ako reprodukcie robené dovtedy. Benjamin správne postrehol charakter masovosti reprodukcií. Kým vytvoriť kópiu mramorovej sochy bolo časovo, materiálovo a napokon aj fyzicky náročné, litografické reprodukcie boli vytvorené presne, rýchlo a vo veľkom počte. Podobne ako kníhtlač urýchlila šírenie slova, litografia spustila šírenie obrazu.
• Ešte ďalej sa však reprodukovanie posunulo po roku 1826, keď bolo vytvorená prvá fotografia.3 Benjamín poukazuje na absenciu potrebných schopností ľudskej ruky pri práci fotografa.

• Na vyhotovenie fotografie nie je potrebné využiť rukodielnu prácu, celkom postačuje oko. Dôsledkom toho je zrýchlenie zaznamenávania ale aj následného vnímania, keďže oko je rýchlejšie ako ruka, oko drží krok s rečou, ruka drží krok s písmom.
• Technické postupy sa stali nie len cestou reprodukcie, ale vydobyli si postavenie aj ako samostatné umelecké tvorčie postupy.4
• Benjamin skúmal vzťah kópie a originálu.

• Odlíšil jasne rozdiely medzi oboma.

• Kópii chýba k tomu, aby bola originálom pravosť alebo, ako to nazýva Benjamín, Tu a Teraz.

• Akokoľvek dokonalá kópia nemôže byť v aktuálnom čase na aktuálnom mieste originálu.

• Originál je neopakovateľný, pretože kópia nikdy nemôže vytvoriť vzťahy, ktoré originál obsahuje.
• Pravosť je nereprodukovateľná.

• Kópia nie je falzifikát, ako Benjamín prízvukuje.

• Kópia priznáva, že je kópiou. Súčasne Benjamin poukazuje na kladné stránky kópie – môže zachytiť a odprezentovať podrobnosti, ktoré sú bežne pre diváka ľahko prehliadnuteľné alebo celkom mimo jeho optiky.

• Okrem toho vyzdvihuje schopnosť kópie dostať sa do situácií, ktoré sú nedostupné originálu.
• Napriek poukázaniu na pozitívne hodnoty kópie, vyjadril svoje vážne obavy nad tým, že kópia znehodnocuje originalitu diela, jeho „Tu a Teraz“.
• Benjamin nazýva to, čo dielo v kópii stráca, pojmom „aura“.

• Umenie je deauratizované.

• Auru stráca kópiami nielen samotná kópia ale aj dielo, keďže kópie vytvárajú ilúziu, že dielo je možné vzhliadnuť aj inde, než na jedinom mieste sveta ako originál.
• 5 Hodnota jedinečnosti mizne, umenie je deauratizované.

• Jedinečnosť je nahradzovaná masovosťou.

• Na inom mieste, v eseji Jednosmerná ulica (Benjamin,1999), vyjadril rozdiel medzi dokumentom a umeleckým dielom.

• Dokument určuje na vzdelanie masám, umenie je pre neho jedinečné a určené jednotlivcovi. Umelecké dielo je syntézou, dokument využíva analýzu.

• Dokument je nevinný (aj keď nie nestranný!), umelecké dielo je bojovník.
• 3 Vynález fotografie videl ako bod zlomu veku aj Argo, keď predniesol svoju reč v roku 1839 pred Poslaneckou komorou.

• Videl možnosti využitia aj potenciu nových objavov vyplývajúcich z objavu fotografie. (Tento príklad uvádza Benjamin v Malé dejiny fotografie,1931, In: Benjamin 1999)
• 4 Napokon, ešte aj dnes im hovorím „nové“ médiá.

• V každodennom živote sú neodmysliteľnou súčasťou, ale v oficiálne sú stále nové, vzhľadom na ich relatívne krátku históriu.

• Hoci svet 20. a 21. storočia je oveľa rýchlejší a vnímanie času sa výrazne urýchlilo, predsa potrebujú tieto technické prostriedky dlhú dobu na úplnú asimiláciu medzi akreditované obory.
• 5 Ono „Tu a Teraz“ sa netýka len umeleckého diela.

• Strata autenticity je v dnešnej spoločnosti navýsosť aktuálna.

• Aj reprodukcia sveta, virtualita návštevy alebo rozhovoru je odobratím jedinečnosti.