part6

benjamin1.jpg

Naplnenie proroctva

Aj keď sme deauratizovali umenie a sekularizovali jeho funkciu, predsa v nás vzbudzuje vnútorné hnutia. Čo to znamená? Umenie je naďalej nazeraním do hlbín sveta a ako také súčasťou duchovného rozmeru života.

Aj umenie vytvorené s priamym úmyslom kópie, teda napríklad film, je dnes prirovnávané, ako si to povšimol už Benjamín, k umeniu starých majstrov, ktorých obrazy boli určené ku kontemplácii a rozjímaniu.13 Nepriamo teda naďalej pretrváva v podvedomí človeka túžba po tajomnom, neodhalenom, zvláštnom, dôležitom, svätom – teda, jednoduchšie, túžba po aure. Slová napísané v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia o rozvoji reprodukčnej techniky, jej masovom využití a z toho vyplývajúcej nepravosti virtuality, sa vyplnili. Súčasný svet ponúka množstvo vizuálnych obrazov. Väčšina z nich je nie len vizuálna ale aj virtuálna – neskutočná. Vo virtuálnom svete môžeme ísť všade a vidieť všetko, nie je to však skutočné, pravé a pravdivé a ako také to teda nemôže uspokojiť ľudskú túžbu po živote, po naplnení skutočnej existencie. Máme všetko a nemáme skutočne nič. Je to tak aj s umením a kultúrou sveta. Množstvo ponúkaných obrazov nás naučilo na život sa pozerať a nie ho žiť.

Zmenil sa spôsob poznávania sveta. Ľudia 20. a 21 storočia komunikujú stále viac obrazom, učia sa obrazom, poznávajú obrazom. Nositeľom informácie prestalo byť slovo a stal sa ním obraz – reprodukcia sveta. Stredoveké exegetické spisy a novoveké vedecké traktáty nahradili obrazové informácie.

Benjamin odhalil moc modernej doby – povrchné vnímanie pohľadom.14

Pohľadom, ktorý skĺzne po videnom. Tak človek stráca život, život vidí ale neprežije ho. Benjamin povzbudzuje v hľadaní vnútorného hlbinného sveta.

Aj Rookmaaker v príznačne nazvanej knihe Moderní umění a smrt kultury akcentuje prvú polovicu dvadsiateho storočia ako obdobie úplnej premeny spoločnosti. Tvrdí, že moderné umenie bolo dôležitým faktorom, ktorý podnecoval zmeny v mentalite a duchu novej doby. Uvádza však, že všetky zmeny sa odohrali už do roku 1920, alebo aspoň boli všetky už známe a nič nové nebolo po tomto roku vymyslené.15 Hoci jeho práca po prvýkrát vyšla v roku 1975, obdobie po druhej svetovej vojne neberie do úvahy a nezaoberá sa ním. Poukazuje na moderné umenie ako odraz situácie spoločnosti v dvadsiatom storočí. Zmenu umenia vníma ako poplatnosť novým potrebám spoločnosti novej doby. Pre Rookmaakera je moderna a avantgarda predelom novej doby. Benjamin však poukázal na hlbšie, vzdialenejšie a principiálnejšie korene premeny. Avantgarda a moderna sú vonkajším prezentovaním vnútorných zmien. Benjamin trval na zachovaní vzdialenosti medzi pozorujúcim subjektom a pozorovaným objektom, vzdialenosť, ktorá dovoľuje vidieť jasnejšie, nerušiť sa podrobnosťami. Rookmaaker na popis zmien situácie doby presadzoval len pátranie vo význame výtvarného umenia pre zmeny, Benjamin využil mnohé pohľady. Správne však Rookmaaker použil podobenstvo o človeku zatvorenom v krabici. V zhode s Benjaminom v alegórii ukázal obmedzenosť človeka uzatvoreného náhľadom na svet len cez vedeckú a rozumovú paradigmu.

Walter Benjamin – prorok novej doby | Chvenie ako pevný bod

13 Walter Benjamin cituje Abela Gance a Severin-Marsa. (Benjamin, 1999)

14 Benjamin, Walter, Jednosmerná ulica, In: Iluminácie, Kalligram, Bratislava, 1999

15 Rookmaaker, Moderní umění a smrt kultury, Praha, str. 117

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *