part2

  • Chvenie ako pevný bod

Charakteristickým prvkom doby v 21. storočí v euroamerickej kultúre je nestálosť, pohyb a chvenie. Strata identity je diagnózou súčasného človeka. Nepokoj a chvenie. Túžba byť jedinečnou bytosťou a pritom byť súčasťou celku je nenaplnenou.

Sloboda, ktorú človek dosiahol, ho v značnej miere neuspokojuje, skôr naopak. Sloboda sa stala osamelosťou. Vidieť život, pozorovať ho, neuhasí smäd po živote. Len skutočne prežiť život túto túžbu naplní. Vylúpli sme sa zo škrupiny našej kultúry a stratili sme pevný bod, oporu našich životov.

Neuhasínajúcu túžbu po hľadaní a nájdení večne platného, trvalej hodnoty, odhalenia ukrytého posolstva diagnostikoval v dobe konca dvadsiateho storočia aj Ján Bakoš. (Bakoš 2000) Vysvetľuje tým stále pretrvávajúce a v celej histórii, dnešok nevynímajúc, existujúce interpretácie umeleckých diel.

Vo vzťahu k posledným rokom predstavuje však aktualizáciu konceptu interpretácie.16 Podľa neho cieľom prestala byť interpretácia chápaná ako konečná a výstižná a úplná a nahradila ju interpretácia hypotetická, nedefinitívna a čiastková.17 Reprodukčná technika sa stala nepostrádateľnou pri vizuálnom poznávaní sveta. Zmeny, ktoré spôsobila, však rozkmitali tradičné oporné body spoločnosti euroamerickej kultúry. Vytvoril sa vek nepokoja a chvenia, vek metamorfóz a neistoty. Skutočnosť je nie len reprodukovaná ale aj poznávaná v prevažnej miere pomocou obrazu. Viera, že skutočnosť je prevoditeľná na pojmy prevalcovali zraku prístupné obrazy skutočnosti. Hra so slovami bola hrou s predstavami.18 Obraz zaviazal pozorovateľa, obvinul ho svojim lianami aby diváka prispôsobil.

Benjamin v eseji Jednosmerná ulica (In: Benjamin 1999) pripisuje labilite veľmi pozitívnu hodnotu. Podľa neho je labilita dobrá, pretože dáva pohyb a pohyb je nádej. Pri stabilite hrozí, že ukotví niečo negatívne alebo nepravdivé. Predkladá príklad človeka neprestajne bojujúceho s biedou a nedostatkami. Taký človek, ktorý sa s tým zmieri, hynie. Rovnako ak v roku vzniku eseje (1928) tak aj v 21. storočí si človek rád dal a dá nahovoriť, že všetko je v poriadku, že aktuálny stav je dobrý a zdravý. Život človeku dáva len boj – teda nepokoj, chvenie a nestálosť. Podčiarkuje stratu archaického ticha a jeho potrebu. Technika zahlcuje svet a ľudí v ňom informáciami, zamestnáva vnímanie tým čím sama chce a snaží sa eliminovať priestor pre vlastné chcenie. Ukazuje na deti, ktorých životom je pretváranie – tak uchopujú život, pretože sa hrajú. Stálosť znamená smrť, koniec, preto nemáme, podľa Benjamina, hľadať stálosť za každú cenu alebo pohyb.

Walter Benjamin – prorok novej doby | Návraty

16 Ján Bakoš používa na tomto mieste pojem interpretácie ako všeobecného pojmu a nie v úzkom vymedzení interpretácie umeleckého diela. Koncept interpretácie sa však vzťahuje aj na interpretačné postupy používané v teórii umenia.

17 Bakoš, Ján; Periféria a symbolický skok, Kalligram, Bratislava, 2000, str. 16

18 Porovnaj: Bakoš 2000, str. 18

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *