Walter Benjamin zomrel v roku 1940, v čase katastrôf 2. svetovej vojny. Tvoril v čase predzvestí udalostí holokaustu, vrážd, znesvätení, smrteľných omylov, intenzívnej atmosféry nereverzibilnej zmeny. Zomrel práve v čase, keď sa svet definitívne prerodil do svojej novej doby. Premena nezasiahla len Európu a nemala dosah len na Ameriku. Ovplyvnila chod celej Zeme.
Proces premeny Európy naštartoval objav masovej technickej reprodukcie umeleckých diel a asimilovanie týchto reprodukčných techník medzi umelecké techniky. K tejto problematike sa vyjadril v známej eseji Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti.
Umelecké diela boli vždy reprodukovateľné, ako píše Benjamin. To, čo raz bolo urobené rukou človeka mohol urobiť niekto ďalší opäť. Ale reprodukcie rozvinuté v 19. storočí majú celkom iný charakter a odlišný vplyv ako reprodukcie robené dovtedy. Benjamin správne postrehol charakter masovosti reprodukcií. Kým vytvoriť kópiu mramorovej sochy bolo časovo, materiálovo a napokon aj fyzicky náročné, litografické reprodukcie boli vytvorené presne, rýchlo a vo veľkom počte. Podobne ako kníhtlač urýchlila šírenie slova, litografia spustila šírenie obrazu.
Ešte ďalej sa však reprodukovanie posunulo po roku 1826, keď bolo vytvorená prvá fotografia.3 Benjamín poukazuje na absenciu potrebných schopností ľudskej ruky pri práci fotografa.
Na vyhotovenie fotografie nie je potrebné využiť rukodielnu prácu, celkom postačuje oko. Dôsledkom toho je zrýchlenie zaznamenávania ale aj následného vnímania, keďže oko je rýchlejšie ako ruka, oko drží krok s rečou, ruka drží krok s písmom.
Technické postupy sa stali nie len cestou reprodukcie, ale vydobyli si postavenie aj ako samostatné umelecké tvorčie postupy.4
Benjamin skúmal vzťah kópie a originálu.
Odlíšil jasne rozdiely medzi oboma.
Kópii chýba k tomu, aby bola originálom pravosť alebo, ako to nazýva Benjamín, Tu a Teraz.
Akokoľvek dokonalá kópia nemôže byť v aktuálnom čase na aktuálnom mieste originálu.
Originál je neopakovateľný, pretože kópia nikdy nemôže vytvoriť vzťahy, ktoré originál obsahuje.
Pravosť je nereprodukovateľná.
Kópia nie je falzifikát, ako Benjamín prízvukuje.
Kópia priznáva, že je kópiou. Súčasne Benjamin poukazuje na kladné stránky kópie – môže zachytiť a odprezentovať podrobnosti, ktoré sú bežne pre diváka ľahko prehliadnuteľné alebo celkom mimo jeho optiky.
Okrem toho vyzdvihuje schopnosť kópie dostať sa do situácií, ktoré sú nedostupné originálu.
Napriek poukázaniu na pozitívne hodnoty kópie, vyjadril svoje vážne obavy nad tým, že kópia znehodnocuje originalitu diela, jeho „Tu a Teraz“.
Benjamin nazýva to, čo dielo v kópii stráca, pojmom „aura“.
Umenie je deauratizované.
Auru stráca kópiami nielen samotná kópia ale aj dielo, keďže kópie vytvárajú ilúziu, že dielo je možné vzhliadnuť aj inde, než na jedinom mieste sveta ako originál.
5 Hodnota jedinečnosti mizne, umenie je deauratizované.
Jedinečnosť je nahradzovaná masovosťou.
Na inom mieste, v eseji Jednosmerná ulica (Benjamin,1999), vyjadril rozdiel medzi dokumentom a umeleckým dielom.
Dokument určuje na vzdelanie masám, umenie je pre neho jedinečné a určené jednotlivcovi. Umelecké dielo je syntézou, dokument využíva analýzu.
Dokument je nevinný (aj keď nie nestranný!), umelecké dielo je bojovník.
3 Vynález fotografie videl ako bod zlomu veku aj Argo, keď predniesol svoju reč v roku 1839 pred Poslaneckou komorou.
Videl možnosti využitia aj potenciu nových objavov vyplývajúcich z objavu fotografie. (Tento príklad uvádza Benjamin v Malé dejiny fotografie,1931, In: Benjamin 1999)
4 Napokon, ešte aj dnes im hovorím „nové“ médiá.
V každodennom živote sú neodmysliteľnou súčasťou, ale v oficiálne sú stále nové, vzhľadom na ich relatívne krátku históriu.
Hoci svet 20. a 21. storočia je oveľa rýchlejší a vnímanie času sa výrazne urýchlilo, predsa potrebujú tieto technické prostriedky dlhú dobu na úplnú asimiláciu medzi akreditované obory.
5 Ono „Tu a Teraz“ sa netýka len umeleckého diela.
Strata autenticity je v dnešnej spoločnosti navýsosť aktuálna.
Aj reprodukcia sveta, virtualita návštevy alebo rozhovoru je odobratím jedinečnosti.