• Návraty

Umenie určené mase a jeho následky boli pálčivým problémom pre Waltera Benjamina. V atmosfére manipulácie davov citlivo vytušil podiel masového umenia pri premene spoločnosti. Umenie sprostredkované cez filter technickej aparatúry predkladané veľkým skupinám so vzájomne kontrolovanými reakciami učí ľudí návykom a postojom v stave nekontrolovaného rozptýlenia. Benjamin sa vyjadril, že takéto umenie využíva svoje možnosti naplno a predpokladal výsledok takejto činnosti: neslobodný dav neslobodných nerozmýšľajúcich ľudí.

V práci Waltera Benjamina vnímame tragický podtext slov. V súvislosti s historicko-politickou situáciou doby napísal znepokojujúce texty o nezvratných zmenách spoločnosti. Deštrukcia hodnôt ho priviedla k hľadaniu koreňov, ahistorických dôležitých pojítok života. Netrval na tradičných hodnotách, ktoré si Európania vytvorili. Sám nespĺňal kritéria úspešného života vo všeobecnom pohľade verejnosti. Nedokázal sa habilitovať, tým skončila jeho kariéra na akademickej pôde, neudržal si usporiadaný rodinný život a nenaplnil ani základnú charakteristiku plnohodnotného Európana pre svoj židovský pôvod.

Walter Benjamin, človek ktorý napriek tomu dovidel do podstaty a princípov fungovania kultúry a rozoznal jej premenu. Človek bez falošných ilúzií o spoločnosti ale s neprestajným hľadaním dôležitého pravého.

Benjamin sa ukázal ako výborný prognostik vývoja spoločnosti. Presne odhadol nasledujúci vývoj spoločnosti a jej kultúry. Znaky kultúry, ktoré dnes vieme rozoznať pozorovaním, odhalil už v tridsiatych rokoch 20. storočia. Predpokladal presun dôrazu z jedinečnosti na masovosť, dôležitosť kópie pred originálom, presadzovanie neustálej aktualizácie pred tradičnosťou. Odhalil presun aktivity z diváka na dielo a vývoj smerujúci k pasivite a prijímaniu zo strany pozorovateľa. Váha poznávania sa presunula z ruky na oko a cieľom poznávania je vidieť a nie zažiť. Preto do popredia vystúpila ilúzia (vytvorená reprodukčnou technikou) pred realitou. Opakovanie vytlačilo neopakovateľnosť a aktívnu činnosť hodnotenie.

Keď v roku 1940 Walter Benjamin zomrel, jeho život a práca zanechali svedectvo o dobe budúcej, o jej smerovaní a jej cieľoch. Bol individualitou, človekom nezaradeným ho hlavného prúdu, súčasne, možno práve preto, bol tým, kto spoločnosť dokázal pozorovať, vyhodnotiť pozorovania, zažiť fungovanie spoločnosti a predpovedať jej smerovanie zo symptómov, ktoré vykazovala.